Mladá, krásna a talentovaná Barbora Likavská pochádza z krásneho mestečka na kopaniciach, z Brezovej pod Bradlom, ale už niekoľko rokov žije s rodinkou v Trnave. Venuje sa fotografovaniu a taktiež pracuje na Trnavskej univerzite na marketingovom oddelení, kde jednou z náplní jej práce je aj fotografovanie pre svoju alma mater. „Umelec je ten, ktorý je pravdovravný a fotografia je tou, ktorá klame, pretože čas v skutočnosti nejde zastaviť,“ povedal slávny Auguste Rodin. Barborka ten čas na fotografiách vie dokonalo zastaviť.
Ako si sa dostala k fotografovaniu?
Od útleho veku som vnímala svojho otca, ako všetko stále a rád fotil a fotografie vyvolával v tmavej komore. V chladničke medzi jedlom boli neustále závitky filmov. Aj moje prvé fotografie po narodení vznikali tiež s foťákom vedľa mňa (úsmev). Diapozitívy, negatívy, teda skôr neskutočné množstvo negatívov, fotografické knihy, brašňa i celá fototechnika, množstvo fotiek, to bolo všetko súčasťou nášho bývania.
Ja som však svoj prvý naozajstný fotoaparát držala v rukách veľmi neskoro, až po narodení mojich dvoch detí a prišlo to ku mne ako blesk z jasného neba. Začala som fotiť deti, veci okolo mňa, život okolo mňa… Chcela som vedieť o fotení všetko. Moja túžba po vedomostiach bola veľká a každým novým poznatkom ešte viac narastala. Začala som čítať množstvo kníh o fotení, ale stále to pre mňa bolo málo. Preto som sa prihlásila do Akadémie kreatívnej fotografie, kde som dostala komplexnejší pohľad na fotografiu a najmä technické základy, ktoré idú s “okom fotografa” ruka v ruke.
